MERRY CHRISTMAS

Srdečný pozdrav od protinožcov

 Veselé Vianoce, veľa zdravia a štastia prajú všetkým.

Orolínovci                   

KAKADU NP

Okolo poludnia sme prišli na East Aligator River. Rieku objavil nejaký američan a preto , že nemal poňatia o rozdieloch medzi aligátormi a krokodýlmi pomenoval ju tak trochu americky. Vôbec mu neprekážalo, že v nej aligátori nežijú. Za to krokodýlov je tam dosť.

 Dajú sa nájsť ozaj pekné kúsky

Sprievodca sa rozhodol, že sa naobedujeme na brehu tejto rieky hneď nad brodom. Bolo to šťastné rozhodnutie, lebo sme mali šancu zažiť naše najväčšie dobrodružstvo dňa. Nebolo však s krokodýlom ale s muchami. Bolo ich tam také množstvo, že nám liezlo naraz 20 múch do očí, uší, nosa a aj do úst spolu s obedom. V jednej ruke sme mali tanier, v druhej vydličku a nemali sme čím odháňať muchy. Poučení krízovým vývojom sme na druhý deň kúpili za 5 dolárov sieťky na hlavy. Od tej chvíle sme muchu nevideli. Počas obeda sa nejaký šialenec úspešne pokúsil prebrodiť rieku. Keď sa pozriete na krokodýla hore, je jasné že by mu tu plechovku otvoril ako otvsrákom na konzervy. Ukazovateľ hĺbky vody ho k tomu však opravňoval. Keď je vidieť modrý pás, tak sa brodiť dá.

Po obede sme pokračovali do Ubirru. Lokalita je svetoznáma pravekými skalnými kresbami aborigincov. O druhej poobede príde k bráne miestny domorodec a otvorí ju do západu slnka. Všetci návštevníci musia do vtedy areál opustiť.  Bez váhania ju zamkne a oneskorenec musí čakať do rána alebo prepilvať mrežu.  

Ku skalám sme šli otvoreným savanovým lesom. Všade prítomné valabie si nás obzerali rovnako ako tisíce iných turistov pred nami. Nechápali prečo sa chodíme pozerať na tie šutre.

Tridsať pať stupňov v tieni a takmer stopercentná relatívna vlhkosť vzduchu. To boli podmienky, pri ktorých sme horko plakali stúpajúc na najvyšší bod tracku. Jeden z jedenástich druhov papagájov Kakadu si však z toho veľa nerobil. Práve si vyšparoval malíčkom zo "zubov"  nejakého turistu.

Pomaly začali z trávy vyrastať kopy kameňov a ako sme pokračovali ďalej už sa pred nami týčila prvá skalná galéria

a aj prvá kresba - tasmánsky tiger

Sprievodca Kely nám vysvetloval pôvod kresieb a okolnosti za akých vznikli. Môže si to dovoliť, lebo sám patrí do tej doby. Akoby včera prišiel z Vúdstoku. 

Kresby sa týkali všetkých oblastí života. Histórie, náboženstva, oslavám a ceremóniam, medicíne, výchove a vzdelávaniu mladých členov kmeňa, lovu a zberu, Sú tam nakreslené napr. aj kuchárske recepty 

Zvieratá majú vykreslenú vnútornú stvabu tela. Je to návod ako zabiť zviera aby čo najmenj trpelo a ako ho potom rozobrať aby nedošlo k poškodeniu najlepšieho mäska a k prípadnému znečisteniu mäsa močom alebo výkalmi zabitého zvieraťa.

Toto je Pocta žene. Niečo ako naša Vestonická venuša Podľa veľkosti jednotlivých častí tela si dokážete predstaviť, ktorú časť ženského tela si ctil domorodý umelec najviac. Hlava to určite nebola.

 

Hore je vykreslené celé menu nejakej slávnej hostiny. Asi sa z nej všetci dos...., keď si to potrebujú pamätať až do dnes. 

Jeho veličenstvo KAKATOO

Pred záverečným výstupom nás pozdravil domáci pán ako sa sluší a patrí.

 Pomaly sme stúpali a krajina sa pred nami otvárala

Výhľad do ďaleka, na horizonte zúriace tropické búrky a neskutočná zelená len týždeň starej trávy boli určite highlightom dnešného dňa.

K tomuto výhľadu sa ešte raz vrátim v nejakom ďalšom blogu.

MARY RIVER II

Podarilo sa mi naučiť sa editovať RAW formát do JPEGu. Znamená to , že môžem vešať do blogu aj fotky z môjho Canonu. 

Ukážka ešte lepšieho campu. Tento bol najmodernejší a naozaj luxusný. Tak dobrý camp sme už počas nasledujúcich 8 dní nemali. Dokonca tam bol aj bazén.

Na Mary River som nafotil  ešte nejaké vtáky a tak len na predbežnú ukážku zopár tých , ktorí sa živia lovom. Jednotlivé druhy ešte neviem určiť. To budem robiť až doma.

MARY RIVER

Na druhý deň sme opustili camp veľmi skoro ráno. Kamion som už ukázal včera a tak dnes pridám jednu fotku bežného tábora. Uprostred stanov je kuchyňa a spoločenská miestnosť. Takisto ako steny stanu aj tie na kuchyni sú zo siete proti hmyzu. Druhý efekt a oveľa viac potrebný je, že steny prepúšťajú vzduch. Pri teplote 35 stupňov a 100% vlhkosti vzduchu človek aspoň ako taký prievan ocení. 

Zbalili sme sa a hneď sme zamierili k rieke MARY RIVER. Na brehu nás čakal čln. Pred nami bola dvojhodinová plavba touto mokraďovou tepnou. Nafotil som množstvo fotiek ale všetky sú v RAW formáte. Ten tu však neviem konvertovať a editovať. Preto pripájam len fotky z Veronikinho Samsungu. Trhá mi to žili.

Hlavnou atrakciou rieky je krokodýl. Podľa inštrukcií kapitána člnu sme sa nesmeli nakláňať a nesmeli sme ponárať ruky a nohy do vody. Tento rok zomrelo už päť ľudí po útokoch krokáča. Väčšinou to boli rybári keď sa nahli pre rybu. Pekné hobby. My sme inštrukcie zobrali na vedomie.

 Veľké samce mali rieku rozdelenú. Chovali sa veľmi teritoríálne. Vždy keď sme vstupovali do rajónu niektorého z nich, prišiel sa na nás pozrieť. Nechal nás prísť až na pár metrov a ponoril sa.

LITCHFIELD NATIONAL PARK

Ozývam sa až po desiatich dňoch. Z jednoduchého dôvodu. Nikde nebol signál. Návrat do minulosti bol tvrdý. Zrazu sme pochopili ako sme na mobiloch závislí. Zmena je život a keď náš sprievodca zmenil plán cesty prvého dňa z NP Kakadu na NP Litchfield, tak mi nezostávalo nič iné ako držať hubu. On mal totiž informácie o zjazdnosti ciest. Mimochodom, po austrálskom západokove jazdia turisti v kamione, Dolu na obrázku je ten náš. Jazdilo to rýchlo a bezpečne. V prípade prívalových dažďov a náhlcj povodni je to oveľa lepšie riešenie ako osobné auto alebo autobus.

Počas obdobia dažďov v NP Kakadu padne  na mokrade a pralesy také neuveriteľné množstvo vody, že územia veľké ako naše okresy sú zaplavené niekoľko metrov vysokou vrstvou vody. To priláka množstvo rýb, vtákov a za nimi prichádza množstvo predátorov. Litchfield oproti tomu je menší a suchší. Je porastený savanovým lesom. Na vzhľad podobný je možno vidieť aj vo východnej Afrike. Len tie stromy sú samozrejme rozdielne. Akácie vystriedali eukalypty. V tejto dobe na rozľahlých zelených pláňach denne prší z neustále sa tvoriacich tropických búrok. Z atmosferických zrážok sa vytvoria potoky a rieky. Zrazu sa naplnia prírodné nádrže a vodopády prežívajú svoje najkrajšie obdobie. Zopár sme ich pozreli.

Top zážitkom dňa však bolo vidieť tzv. magnetické termity. Majú dve výnimočné schopnosti. Vedia nájsť tú najlepšiu trávu na okolí a majú v hlave kompas. Vnímajú magnetické pole zeme a podľa neho stavajú svoje termitiská. Sú to ploché pripomínajúce dosku. Stavby smerujú hranami od severu k juhu. Tým termity dosiahli to, že veľkou plochou zachytávajú ranné slnečné teplo a ostrými hranami sa vyhýbajú prudkému dennámu žiareniu a nedochádza  tak k priehrievaniu stavby.