ULURU

KATA TJUTA

Zloženie tretieho turnusu bolo poväčšine dievčenské. Spolu so sprievodcom Simonom   sme sa cítili ako v dievčenskej škole. Decká, vidiac úžasné hviezdne nebo počas prechádzajúcich nocí, sa rozhodli opustiť stany a spať vo swagoch pod holým nebom. Prvú polovicu noci si užili miliardy hviezd. Okolo pol jednej udreli hromy a blesky rovno nad ich hlavami a mohli sme natočiť holywoodsky trhák: "Panika v dievčenskej škole". Celé to trvalo dve minuty a boli naspäť v stanoch. Samozrejme nezapršalo. Ráno sme vstali a pokračovali v ceste.  

Miestna púšť je krásne červená a v porovnaní s africkými alebo ázijskými púšťami aj oveľa viac zarastená zeleňou.  Minuli sme Mount Conner. Na miestne pomery nezaujímavý geologický útvar. 

Sem tam sme stretli austrálske Road Trainy. Tri alebo štyri návesy v deväťdesiat kilometrovej rýchlosti urobia z bežného kamiónu dokonalé baranidlo. Oceľový rám slúži ako zhŕňač klokanov.

 Cieľom našej cesty boli skalné formacie KATA TJUTA. Z výhliadkovej plošiny vyzerali ako namaľované.

Celá skupina okrem mňa vyrazila na troj hodinovú túru pomedzi skaly. Ja som si šetril koleno a chcel som byť konečne v prírode sám len s foťákom. 

Pochodili čo sa dalo. Pre mňa bolo dôležité, že vyplašili klokana a ten prešiel cez hrebeň na druhú stranu skál. Tam som sedel ja a čakal na životnú fotku.

Bol som otočený chrbtom k hrebeňu. Obzrel som sa cez plece a už tam sedel. Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom začal skákať rovno po hrebeni. Tie najlepšie ponúknem, keď ich spracujem.

O pol kilometra ďalej som zbadal v tráve snoriacu dvoj metrovú goanu. Je to pôvodný alfa predátor.

Vôbec si ma nevšímala a bol som jej za to vďačný. Dva metre pôsobili naozaj impozantne. Niet pochýb, kto z  nás by vyhral teoretický súboj. Zajtra napíšem o ULURU.

DEVILS MARBLES

Hlbšie vo vnútrozemí sme narazili na geologickú formáciu zvanú v domorodom jazyku  Karlu Karlu.

Po našom sú to diablove mramory. Ako vznikli je názorne vysvetlené na priloženom obrázku.

My sme sa zdržali asi hodinu. Bolo 42 stupňov v tieni, ktorý nie a nie nájsť a dokonale sme si užili slnka. Liali sme do seba jednu fľašu vody za druhou. Ešte že sú všetky zdroje vody v Austrálii pitné a mohli sme si fľaše doplniť. Naše skúsenosti z trópov alebo subtrópov v Afrike a v Azií nám radili pristupovať ku každému zdroju vody ako ku zdroju nákazy. Tu sme sa ale mohli presvedčiť, že miestne vodárenské spoločnosti fungujú ako švajčiarske hodiny. Pil som vodu z hrdzavého kohútika, ktorý bol hneď vedľa stojana na benzínovej pumpe, Pil som vodu z hadice na zavlažovanie a pil som vodu aj zo sprchy na pláži a neposral som sa. Podstane lepšie sa ale pilo pivo v Daly Vaters pube, ktorý je neďaleko. Trochu to ale kazila cena, ktorá bola okolo 8 austrálskych dolárov. Musia ho totiž dovážať tisíc kilometrov.

 Veronika medzi mlynskými kameňmi

 To som nebol ja, to sa urobilo samo.

NP NITMILUK

Pokračujeme viac na juh. Hlbšie do červeného centra kontinentu. Zastavili sme sa v tomto národnom parku, ktorý je pre wildlife fotografa čarovným miestom. Nie preto, že by tam bolo veľa zveri okamžite na fotenie ale preto, že sa tu stretávajú dva veľké systémy. Tropický dažďový a suchý púštny. Sezónne sem prichádzajú druhy z oboch tak rozdielnych svetov a poskytujú tak možnosť na jednom mieste vidieť neuveriteľné kombinácie živočíchov. Drahokamom celého parku je úžina rieky Catherine. Hlboko do skaly zarezaná rieka je v úžine na úrovni hladiny prístupná len loďou. Tú som využil ja a Veronika s ostatnými mladými vybehla na vrchol lookoutu. Odtiaľ sa mohli rozhliadnuť po krajine.

Celá cesta bola dlhá asi 16 kilometrov a rozdelená na dva úseky plavby. Medzi nimi sme vybehli pešo pozrieť nástenné maľby domorodcov.

Z paluby lode sme zazreli miestneho kormorána a asi dvoj metrového krokodíla. Hniezda miestnych lastovičiek vyzerajú viac sofistikovane ako tie naše.

Beštia pekne zapózovala

Na miestach, kde boli pereje sa niektorí blázni aj okúpali v domnení, že krokodíl nevie prejsť po skalách. Zabudli na kolísanie hladín v období dažďov, ktorá práve prebieha. Zdalo sa mi , že niektorí hovoria nemecky. Pochopil som prečo sú výstražné tabule aj v nemčine, Asi majú miestni rovnaé skúsenosti s nemcami ako my s čechmi v Tatrách.

Nakoniec sme hupli do bárky a šťastne všetci doplávali do cieľa