Pokračujeme viac na juh. Hlbšie do červeného centra kontinentu. Zastavili sme sa v tomto národnom parku, ktorý je pre wildlife fotografa čarovným miestom. Nie preto, že by tam bolo veľa zveri okamžite na fotenie ale preto, že sa tu stretávajú dva veľké systémy. Tropický dažďový a suchý púštny. Sezónne sem prichádzajú druhy z oboch tak rozdielnych svetov a poskytujú tak možnosť na jednom mieste vidieť neuveriteľné kombinácie živočíchov. Drahokamom celého parku je úžina rieky Catherine. Hlboko do skaly zarezaná rieka je v úžine na úrovni hladiny prístupná len loďou. Tú som využil ja a Veronika s ostatnými mladými vybehla na vrchol lookoutu. Odtiaľ sa mohli rozhliadnuť po krajine.
Celá cesta bola dlhá asi 16 kilometrov a rozdelená na dva úseky plavby. Medzi nimi sme vybehli pešo pozrieť nástenné maľby domorodcov.
Z paluby lode sme zazreli miestneho kormorána a asi dvoj metrového krokodíla. Hniezda miestnych lastovičiek vyzerajú viac sofistikovane ako tie naše.
Beštia pekne zapózovala
Na miestach, kde boli pereje sa niektorí blázni aj okúpali v domnení, že krokodíl nevie prejsť po skalách. Zabudli na kolísanie hladín v období dažďov, ktorá práve prebieha. Zdalo sa mi , že niektorí hovoria nemecky. Pochopil som prečo sú výstražné tabule aj v nemčine, Asi majú miestni rovnaé skúsenosti s nemcami ako my s čechmi v Tatrách.
Nakoniec sme hupli do bárky a šťastne všetci doplávali do cieľa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára