Hlbšie vo vnútrozemí sme narazili na geologickú formáciu zvanú v domorodom jazyku Karlu Karlu.
Po našom sú to diablove mramory. Ako vznikli je názorne vysvetlené na priloženom obrázku.
My sme sa zdržali asi hodinu. Bolo 42 stupňov v tieni, ktorý nie a nie nájsť a dokonale sme si užili slnka. Liali sme do seba jednu fľašu vody za druhou. Ešte že sú všetky zdroje vody v Austrálii pitné a mohli sme si fľaše doplniť. Naše skúsenosti z trópov alebo subtrópov v Afrike a v Azií nám radili pristupovať ku každému zdroju vody ako ku zdroju nákazy. Tu sme sa ale mohli presvedčiť, že miestne vodárenské spoločnosti fungujú ako švajčiarske hodiny. Pil som vodu z hrdzavého kohútika, ktorý bol hneď vedľa stojana na benzínovej pumpe, Pil som vodu z hadice na zavlažovanie a pil som vodu aj zo sprchy na pláži a neposral som sa. Podstane lepšie sa ale pilo pivo v Daly Vaters pube, ktorý je neďaleko. Trochu to ale kazila cena, ktorá bola okolo 8 austrálskych dolárov. Musia ho totiž dovážať tisíc kilometrov.
Veronika medzi mlynskými kameňmi
To som nebol ja, to sa urobilo samo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára