LITCHFIELD NATIONAL PARK

Ozývam sa až po desiatich dňoch. Z jednoduchého dôvodu. Nikde nebol signál. Návrat do minulosti bol tvrdý. Zrazu sme pochopili ako sme na mobiloch závislí. Zmena je život a keď náš sprievodca zmenil plán cesty prvého dňa z NP Kakadu na NP Litchfield, tak mi nezostávalo nič iné ako držať hubu. On mal totiž informácie o zjazdnosti ciest. Mimochodom, po austrálskom západokove jazdia turisti v kamione, Dolu na obrázku je ten náš. Jazdilo to rýchlo a bezpečne. V prípade prívalových dažďov a náhlcj povodni je to oveľa lepšie riešenie ako osobné auto alebo autobus.

Počas obdobia dažďov v NP Kakadu padne  na mokrade a pralesy také neuveriteľné množstvo vody, že územia veľké ako naše okresy sú zaplavené niekoľko metrov vysokou vrstvou vody. To priláka množstvo rýb, vtákov a za nimi prichádza množstvo predátorov. Litchfield oproti tomu je menší a suchší. Je porastený savanovým lesom. Na vzhľad podobný je možno vidieť aj vo východnej Afrike. Len tie stromy sú samozrejme rozdielne. Akácie vystriedali eukalypty. V tejto dobe na rozľahlých zelených pláňach denne prší z neustále sa tvoriacich tropických búrok. Z atmosferických zrážok sa vytvoria potoky a rieky. Zrazu sa naplnia prírodné nádrže a vodopády prežívajú svoje najkrajšie obdobie. Zopár sme ich pozreli.

Top zážitkom dňa však bolo vidieť tzv. magnetické termity. Majú dve výnimočné schopnosti. Vedia nájsť tú najlepšiu trávu na okolí a majú v hlave kompas. Vnímajú magnetické pole zeme a podľa neho stavajú svoje termitiská. Sú to ploché pripomínajúce dosku. Stavby smerujú hranami od severu k juhu. Tým termity dosiahli to, že veľkou plochou zachytávajú ranné slnečné teplo a ostrými hranami sa vyhýbajú prudkému dennámu žiareniu a nedochádza  tak k priehrievaniu stavby.